Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Galaktické vetry spomaľujú formovanie nových hviezd

Galaktické vetry spomaľujú formovanie nových hviezd

Obrázok z pera umela zachytáva galaktický vietor vychádzajúci z jasného kvazaru.
Autor: Johns Hopkins University illustration

Vedci vytvorili počítačové simulácie udalostí, ktoré sa odohrali krátko po Veľkom tresku. Ich cieľom je lepšie pochopenie toho ako sa formujú hviezdy. Za týmto účelom vytvorili doposiaľ najlepší obrázok masívnych výbuchov, ktoré riadili tvorbu galaxií (vrátane našej Mliečnej dráhy), a dodnes ovplyvňujú formovanie hviezd.

Štúdia publikovaná skupinou vedcov z Cambridskej univerzity a univerzity  v Nottinghame  v Monthly Notices of the Royal Astronomical Society opisuje simulácie, ktoré poskytujú veľmi presné popisy vlastností tmavej hmoty a plynu, ktorý sa nachádza medzi galaxiami. Pochopenie toho, ako sa tvoria nové galaxie predstavuje veľkú výzvu, pretože fyzikálne procesy, ktoré sa na tom podieľajú sú veľmi komplexné. Nové výsledky naznačujú, že sme na správnej ceste.

Nové zistenia potvrdzujú dlhodobo uznávanú teóriu o následkoch týchto veľkolepých výbuchov, ktoré nazývame supernovy a o tom, ako spomaľujú proces formovania nových hviezd. Vedci z Edinburghu tvrdia, že supernovy spôsobujú silné nárazy vetra, ktoré spomaľujú rýchlosť, akou prúdi plyn potrebný pre vznik nových hviezd do vyvíjajúcich sa galaxií. 

Tím použil superpočítač na vytvorenie simulácií temnej hmoty, vodíka a hélia, ktoré sa vytvorili po Veľkom tresku. Ide o kľúčové prvky, ktoré zohrávajú hlavnú rolu pri tvorbe galaxií. Tieto výsledky porovnávali s množstvom vodíka, ktorý dnes obklopuje galaxie, pričom zistili, že väčšie množstvo vodíka sa nachádza mimo galaxií. To naznačuje, že vetry produkované supernovami spomaľujú tok plynu do galaxií.

Umelecká predstava o rozpínaní vesmíru, kde sú jednotlivé etapy vývoja vesmíru (vrátane hypotetických neviditeľných častí) reprezentované kruhovými úsekmi. Autor: NASA
Umelecká predstava o rozpínaní vesmíru, kde sú jednotlivé etapy vývoja vesmíru (vrátane hypotetických neviditeľných častí) reprezentované kruhovými úsekmi.
Autor: NASA

Vedci však neboli schopní reprodukovať vodík okolo najhmotnejších galaxií, medzi ktoré patria aj kvazary – najenergetickejšie objekty vo vesmíre. Domnievajú sa, že kvazary môžu mať na tvorbu hviezd ešte väčší vplyv ako supernovy tým, že produkujú obrovské prúdy plynu poháňané čiernymi dierami.

 

 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Aktivní galaxie, Hvězdy, Vítr


4. vesmírný týden 2026

4. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 19. 1. do 25. 1. 2026. Měsíc je mezi novem a první čtvrtí. Saturn s Neptunem jsou večer na jihozápadě, Uran je nejvýše a nad jihovýchodem je jasný Jupiter. Tři nejmenší planety jsou v zorném poli koronografu SOHO. Aktivita Slunce je zvýšená a nelze vyloučit ani slabší polární záře. Kromě komety 24P/Schaumasse, viditelné nejlépe v druhé polovině noci, připomínáme také zmínku o nadějných kometách jarní oblohy. S blížící se misí Artemis II kolem Měsíce jsme mohli na Floridě zaznamenat vývoz rakety SLS i s mobilní startovní věží na startovní rampu. Před 20 lety startovala na svou misi sonda New Horizons, tehdy ještě k planetě Pluto. Před 40 lety snímal Voyager 2 zblízka Uran.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

M27 přes 1.54m Dánský dalekohled, La Silla

Titul Česká astrofotografie měsíce za prosinec 2025 obdržel snímek autorů Kamil Hornoch a Martin Myslivec s názvem M27 – Dumbbell Nebula Kalendář ukazuje datum 14. srpna 1758 a francouzský astronom Charles Messier na observatoři v Hôtel de Cluny v Paříži pátrá po Halleyově kometě. Pátrá však již

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

24P/Schaumasse

Kométa 24P/Schaumasse zachytená 19. januára 2026 v skorých ranných hodinách, ešte pred svitaním. Na prvý pohľad pôsobí nenápadne, no v strede záberu vyniká jemne zelenkastá koma – oblak plynov a prachu, ktorý sa uvoľňuje zo zmrznutého jadra kométy pri priblížení k Slnku. Jemný náznak chvosta sa stráca v pozadí hviezdneho poľa a pripomína, že kométa je „živý“ objekt: z noci na noc mení polohu aj vzhľad. Zaujímavý kontrast dotvára aj drobná vzdialená galaxia na okraji záberu – statické hlboké pozadie oproti objektu, ktorý prelieta našou Slnečnou sústavou. Technické údaje: Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton 200/800 (200/600 F3) + Starizona Nexus 0.75×, Touptek ATR585M mono, AFW-M + Touptek LRGB filtre, Gemini EAF, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (Observatory Control System). Software: NINA, Astro Pixel Processor, PixInsight, Adobe Photoshop. Expozície: LRGB 18x60sec. na každý kanál, master bias, flats, darks, darkflats. Gain 150, Offset 300. 19.1.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »