Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Pozvánka k pozorování na Kolonickém sedle

Pozvánka k pozorování na Kolonickém sedle

Astronomické observatórium na Kolonickom sedle – Vihorlatská hvezdáreň v Humennom
Autor: Robert Adam

Kde se nejlépe pozorují hvězdy, mlhoviny a celý vesmír? Jednoduchá, drobet naivní, ale celkem výstižná odpověď může být: „No tam, kde je kolem pěkná tma a čistý průzračný vzduch, ne?“ Další může být postavená na nadmořské výšce, vlhkosti vzduchu, množství prachu v atmosféře a světlech kolem, co se na tom všem rozptylují. No a pak je ještě třetí – a možná nejlepší varianta odpovědi – na Kolonickém sedle. Tam, kde stojí Astronomické observatórium na Kolonickom sedle, pobočka instituce s názvem Vihorlatská hvezdáreň v Humennom.

Hvězdárna organizuje každý rok několik odborných i popularizačních setkání a ty letošní jsou tady: https://www.astrokolonica.sk/hlavne-podujatia-roka/

Pro pozorovatele, fotografy a například Amatérskou prohlídku oblohy se nabízí hlavně dvě z nich:

Visual Kolonice (2. až 8. září) – astrokemp a sraz vizuálních pozorovatelů

Toto setkání mělo loni nultý ročník a nabízí týden pod hvězdami s párem 40cm Dobsonů. Jeho loňský plánovaný cíl pěkně shrnul Pavol Dubovský, duše slovenských proměnářů a hlavní organizátor všeho pozorování na tamní hvězdárně:  

„Zraz vizuálnych pozorovateľov je úplne nové podujatie Vihorlatskej hvezdárne organizované ako súčasť implementácie projektu "Cez Poloniny ku hviezdam" podporeného v rámci výzvy Ministerstva životného prostredia so zameraním na rozvojové projekty transformácie regiónu NP Poloniny.

Vo všeobecnosti vizuálnych pozorovateľov v astronómii ubúda. Vizuálne pozorovania sú nahradzované použitím elektronických detektorov, ktoré poskytujú vyššiu presnosť a pohodlie pre obsluhu. Napriek tomu existujú pozorovatelia, ktorí chcú zažiť pozorovanie vlastnými očami. Existujú vizuálni pozorovatelia premenných hviezd (aj medzi pracovníkmi hvezdárne), obľúbené je tiež pozorovanie vlastnými očami deep sky objektov, čo sú hmloviny, hviezdokopy, galaxie. To sú objekty, ktoré bežne ukazujeme laickým návštevníkom pri večernom pozorovaní. Tu však ide o náročnejšie pozorovania. Veľakrát ide vlastne o to, odhaliť limitné možnosti daného prístroja a ľudského oka. Takáto aktivita je dlhodobo známa v susednej Českej republike pod názvom "Amatérska prehliadka oblohy (APO)". Preto podujatie pripravujeme v úzkej spolupráci práve s členmi tejto skupiny, ktorá sa medzičasom stala samostatnou Sekciou Českej astronomickej spoločnosti.

Podujatie bude mať charakter stretnutia vizuálnych pozorovateľov, na ktorom budú vykonávať praktické pozorovanie, zakresľovanie a vymieňať si skúsenosti. Využívať budú priestory a techniku observatória, vlastnú techniku buď privezenú, alebo už inštalovanú v Pavilóne pre vizuálne pozorovania. Pozvaní budú známi pozorovatelia zo Slovenska a okolitých krajín. Maximálny počet účastníkov – 20. Trvanie podujatia týždeň. Termín vždy v septembri z dôvodu vysokej pravdepodobnosti dobrého počasia a ešte relatívne teplých a dlhých nocí. V rámci projektu zorganizujeme pilotný nultý ročník v roku 2023 a prvý ročník v roku 2024.“

A.Marinič pri Bibinare, S. Parušev pri 16" Meade Lightbridge Autor: Hvezdáreň Kolonické sedlo
A.Marinič pri Bibinare, S. Parušev pri 16" Meade Lightbridge
Autor: Hvezdáreň Kolonické sedlo

Nultý ročník se docela podařil, záznam provedených pozorování najdete zde: https://visual.astrokolonica.sk/ . Za zdůraznění v něm například stoji:

  1. Měsíce vzdálených planet Sluneční soustavy
    1. Uran – Oberon, Titania, Ariel, Umbriel a Miranda (16.5 mag!)
    2. Neptun – Tritón
  2. Ověřit pozorovatelnost některých objektů přes H-alfa filtr, a to na známé M42
  3. Objekty v cizích galaxiích
    1. M31 – kulové hvězdokupy G1, G72, G76 a G78
    2. M33 – kulová hvězdokupa C39 (15.9 mag) a oblíbená HII oblast NGC604

Co se podařilo méně? No zase to počasí. Snad to bude příště lepší, ale v poslední době je jasných nocí od podzimu do jara v Čechách i na Slovensku opravdu málo.

Kolofota (30. září až 6. října) – seminář o astrofotografii

Má trochu jiný průběh, ale na stejném místě. Společný program je jenom na víkend, ale celý týden je k dispozici prostředí hvězdárny pro použití vlastní dalekohledů a foťáků. Stránky a informace k setkání jsou zde https://kolofota.astrokolonica.sk/, tak, jak je sepsal Mgr. Róbert Adam, manažer pro astrofotografii v projektu Cez Poloniny ku hviezdam. Před cestou na setkání je zase dobré zkouknout počasí a případně přibalit pohorky na procházky, pokud budou deště. Fotit se při nich opravdu nedá.

My jsme společnou část strávili v planetáriu a jednak prošli zkušenosti s programy, které používá Kolonická hvězdárna, a pak se také podívali na fotky, které se nám účastníkům podařily. Programová část se hodně točila kolem CCDCiel, který slouží jako řídící software pro většinu přístrojů, které hvězdárna pro focení a řízení spektroskopů používá.

A jak mohou vypadat záběry z Kolonice? No třeba jako PuWe1 a lépe ????

Mlhovina PuWe1 Autor: Karel Kolomazník
Mlhovina PuWe1
Autor: Karel Kolomazník

A co vy?

Máte chuť se přidat? Anebo lépe – máte přání vidět něco zajímavého, co na běžných přesvětlených místech vidět není? Nu, jestli máte nějakou Deep-sky výzvu, tak se můžete registrovat na setkání a napsat nám, na co se připravit :).

 
 

 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] Webové stránky Hvězdárny Kolonické sedlo



O autorovi

Pavel Váňa

Pavel Váňa

Mgr. Pavel Váňa se narodil v roce 1997 v Uherském Hradišti. Jeho cesta k astronomii začala zkoumáním noční oblohy triedrem. V roce 2013 začal pracovat na Hvězdárně a planetáriu Brno jako demonstrátor a od téhož roku se každoročně zúčastňuje Astronomické expedice, kterou v roce 2024 vedl jako hlavní vedoucí. Studuje částicovou a jadernou fyziku na Matematicko-fyzikální fakultě UK v Praze. Od roku 2021 je předsedou Amatérské prohlídky oblohy.

Štítky: Pozvánka, Astronomický sraz, Kolonické sedlo, Astrofotografie 


20. vesmírný týden 2026

20. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 11. 5. do 17. 5. 2026. Měsíc bude v novu. Na večerní obloze se pomalu jasná Venuše níže nad obzorem blíží výše ležícímu Jupiteru. Ve čtvrtek 14. 5. nastane zatmění Europy měsícem Io. Aktivita Slunce je nízká, ale mohla by se zvýšit s tím, jak se natáčí jedna docela aktivní oblast. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) se objevila i v astronomickém snímku dne NASA od českých astronomů. SpaceX už se blíží dalšímu testovacímu letu Super Heavy Starship. Sonda Psyche proletí na cestě k asteroidu kolem planety Mars. Aleš Svoboda ukončil základní výcvik v ESA. K ISS se má vydat nákladní Dragon a k čínské stanici Tiangong nákladní Tianzhou 10.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Messier 3

Messier 3, známa aj ako M3 alebo NGC 5272, je výrazná guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v súhvezdí Poľovné psy. Od Zeme je vzdialená približne 33 000 svetelných rokov a patrí medzi najväčšie a najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy. Odhaduje sa, že obsahuje približne 500 000 hviezd. Objavil ju Charles Messier 3. mája 1764. Bola to vôbec prvá hmlovina v Messierovom katalógu, ktorú objavil samotný Messier. Spočiatku ju považoval za hmlistý objekt bez hviezd. Až William Herschel okolo roku 1784 rozlíšil jej hviezdnu povahu a ukázal, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M3 patrí medzi najlepšie preskúmané guľové hviezdokopy. Mimoriadne zaujímavá je najmä veľkým počtom premenných hviezd. Dnes ich v nej poznáme viac než 270, čo je najviac zo všetkých známych guľových hviezdokôp. Významnú časť tvoria premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré astronómovia využívajú aj ako dôležité indikátory vzdialeností vo vesmíre. Vek hviezdokopy sa odhaduje na približne 11,4 miliardy rokov, takže ide o veľmi starý objekt pochádzajúci z raných období vývoja našej Galaxie. M3 sa nachádza ďaleko nad rovinou Mliečnej cesty, približne 31 600 svetelných rokov, a zároveň asi 38 800 svetelných rokov od jej stredu. Je teda pomerne izolovaným členom galaktického hala. Na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 6,2 magnitúdy, takže za veľmi tmavej oblohy môže byť na hranici viditeľnosti voľným okom. V menšom ďalekohľade sa javí ako jemný hmlistý obláčik, no väčší ďalekohľad alebo astrofotografia odhalí jej skutočnú štruktúru – jasné a husté jadro obklopené tisíckami slabších hviezd. Práve vďaka tejto bohatej hviezdnej populácii je Messier 3 často považovaná za jednu z najkrajších guľových hviezdokôp severnej oblohy, hneď po známej M13 v Herkulovi. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie ???? Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 121x60sec. R, 105x60sec. G, 110x60sec. B, 180x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 27.4. až 1.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »