Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Nový pohľad na povahu tmavej hmoty

Nový pohľad na povahu tmavej hmoty

Efekt gravitačného mikrošošovkovania môže byť spôsobený hviezdou, primordiálnou čiernou dierou alebo iným kompaktným objektom.
Autor: NASA/Jason Cowan (Astronomy Technology Center)

Podstata tmavej hmoty, ktorá podľa súčasných poznatkov tvorí až 80% vesmíru, zostáva stále zahalená v tajomstvách. Nedostatok experimentálnych dôkazov, ktoré by boli nám umožnili stotožniť ju nejakou elementárnou časticou predpovedanou teoretikmi, podobne ako tomu bolo v nedávnom objave gravitačných vĺn, na základe zlučovania dvoch čiernych dier (s hmotsnoťou 30-krát väčšou ako je hmotnosť Slnka). Tento objav znovu podnietil záujem o možnosť, že tmavá hmota by mohla mať formu prvotných čiernych dier s hmotnosťou medzi 10 až 1000-násobkom hmotnosti Slnka. 

Primordiálne čierne diery, ktoré sa sformovali vo veľkých hustotných flukuáciách hmoty počas prvých momentov vzniku vesmíru, sú v princípe veľmi zaujímavé – v protiklade k tým čiernym dieram, ktoré vznikli po smrti hviezd, a ktorých množstvo a hmota je limitovaná modelmi vzniku a vývoja hviezd, primordiálne čierne diery možu existovať so širokým intervalom hmotností. Môžeme ich nájsť v galaktických halo a niekedy môžu mať hmotnosť väčšiu ako 30-násobok hmotnosti Slnka a produkovať tak gravitačné vlny, ktoré môžu byť zachytené detektorom LIGO.

Efekt gravitačnej mikrošošovky spôsobuje, že svetlo zo vzdialených kvazarov je ohýbané čiernymi dierami v galaktickom hale. Tento efekt je tým väčší, čím je väčšia hmotnosť čiernej diery. A tým sa zvyšuje aj pravdepodobnosť ich detekcie. Takže hoci čierne diery nemôžu byť samy o sebe detekované, o ich existencii vieme na zákalde pozorovania zvyšovania jasu pozorovaných kvazarov.

Na základe tohto predpokladu skupina vedcov použila tento efekt na kvazary, aby tak odhadla počet prvotných čiernych dier so strednou hmotnosťou. Výskumy ukazujú, že bežné hviezdy akou je Slnko taktiež spôsobujú efekt gravitačnej šošovky, čo vylučuje možnosť existencie veľkého množstva čiernych dier strednej hmotnosti.

Na základe počítačových simulácií, porovnali vedci rast jasnosti vo viditeľnom a rontgenovom žiarení 24 vzdialených kvazarov predpovedanými na základe efektu gravitačnej šošovky. Zistili, že intenzita tohto efektu je relatívne nižšia ako sa očakávalo na základe skúmania objektov s hmotnosťami medzi 0,05 a 0,45-násobkom hmotnosti Slnka a výrazne pod úroveň strednej hmotnosti čiernych dier. Navyše odhadovali, že tieto mikrošošovky tvoria približne 20% celkovej galaktickej hmotnosti ekvivalentne k hmotnosti, ktorá by sa našla vo hviezdach. A tak ich výsledky ukazujú, že s veľkou pravdepodobnosťou sú to bežné hviezdy a nie primordiálne čierne diery strednej hmotnosti, ktoré sú zodpovedné za pozorované mikrošošovkovanie.

Táto štúdia naznačuje, že nie je pravdepodobné, že čierne diery s hmotnosťou medzi 10 až 100-násobkom hmotnosti Slnka tvoria prevažnú väčšinu tmavej hmoty. Z tohto dôvodu čierne diery, ktoré detekoval LIGO pravdepodobne vzniku zánikom hviezd, a teda neboli primordiálnymi čiernymi dierami. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Kvazary, Černá díra, Gravitační čočka, Temná hmota


19. vesmírný týden 2026

19. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 4. 5. do 10. 5. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Večer je nízko nad západem jasná Venuše a o něco výše je Jupiter. Aktivita Slunce je poměrně nízká. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) je nyní vidět z jižní polokoule. Startoval Falcon Heavy po více než roční odmlce. Družice Amazon Leo startovaly na Falconu 9 i Ariane 46. Před 65 lety se do kosmu podíval první Američan Alan Shepard.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

LDN 1613

LDN 1613 – Kužeľová hmlovina v oblasti NGC 2264 LDN 1613, známa aj ako Kužeľová hmlovina, je tmavá absorpčná hmlovina v súhvezdí Jednorožec. Tvorí ju hustý oblak prachu a chladného molekulárneho plynu, ktorý sa premieta pred jasnejšiu emisnú hmlovinu v pozadí. Preto sa na snímkach javí ako tmavý kužeľ vystupujúci z červeno žiariaceho vodíka. Táto oblasť je súčasťou rozsiahleho komplexu NGC 2264, ktorý zahŕňa aj hviezdokopu Vianočný stromček, hmlovinu Líščia kožušina a mladé oblasti tvorby hviezd. Samotnú Kužeľovú hmlovinu objavil William Herschel 26. decembra 1785 a označil ju ako H V.27. Označenie LDN 1613 pochádza až z katalógu tmavých hmlovín Beverly T. Lyndsovej z roku 1962, zostaveného z fotografických platní Palomarského prehliadkového atlasu. Hmlovina sa nachádza približne 2 500 až 2 700 svetelných rokov od Zeme. Samotný tmavý stĺp má dĺžku približne 7 svetelných rokov, pričom širší komplex NGC 2264 zaberá na oblohe výrazne väčšiu oblasť. Zaujímavé je, že tvar kužeľa nie je náhodný. Vzniká pôsobením intenzívneho žiarenia a hviezdneho vetra mladých horúcich hviezd, ktoré postupne odfukujú a erodujú okolitý plyn. Hustejšie časti oblaku odolávajú dlhšie a vytvárajú tmavé stĺpy podobné známym Pilierom stvorenia v Orlej hmlovine. Vo vnútri takýchto oblastí sa môžu rodiť nové hviezdy a neskôr aj planetárne systémy. Na fotografii pekne vyniká kontrast medzi červeným svetlom ionizovaného vodíka, tmavými prachovými štruktúrami a modrastými reflexnými oblasťami, kde prach odráža svetlo mladých hviezd. Výsledkom je výrazná ukážka toho, ako mladé hviezdy nielen vznikajú z hmlovín, ale zároveň ich svojím žiarením postupne pretvárajú. Začal som fotiť objekt zimnej oblohy v pokročilom jarnom období, lebo som chcel otestovať SLOAN i" filter na vhodnom objekte. Hoci už podmienky neboli ideálne, ale aj tak som nazbieral aspoň trocha dát a toto z nich vyliezlo. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 33x180sec. R, 33x180sec. G, 33x180sec. B, 75x120sec. L, 56x600sec Halpha, 52x120sec SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 16.3. až 25.4.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »