Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Hviezda v najtesnejšej vzdialenosti okolo čiernej diery

Hviezda v najtesnejšej vzdialenosti okolo čiernej diery

Umelecká predstava bieleho trpaslíka obiehajúceho v blízkosti čiernej diery.
Autor: NASA/CXC/M.Weiss

Astronómovia objavili hviezdu, ktorá obehne čiernu dieru dvakrát za hodinu. To je najtesnejší orbitálny tanec medzi čiernou dierou a hviezdou, aký sme kedy v našej Galaxii videli. Za týmto objavom stojí Chandra X-ray Observatory, NuSTAR a Australia Telescope Compact Array.

Binárna stelárna dvojica sa nachádza v guľovej hviezdokope 47 Tucanae v našej Galaxii. Vzdialená od Zeme je 14 800 svetelných rokov. Hoci o nej astronómovia vedia už niekoľko rokov, až v roku 2015 tím vedený výskumníkmi z Curtin University a International Centre for Radio Astronomy Research (ICRAR) zistil, že táto dvojica je pravdepodobne tvorená čiernou dierou, ktorá vyťahuje materiál od svojho spoločníka.

Nové pozorovania ďalekohľadom Chandra ukazujú, že systém známy ako X9 konzistentne mení svoj jas v rontgenovom žiarení každých 28 minút – čo je pravdepodobne čas, počas ktorého sprievodná hviezda obehne čiernu dieru. Spolu s veľkým množstvom kyslíka v tomto systéme podporuje tvrdenie, že X9 pozostáva z bieleho trpaslíka obiehauceho čiernu dieru vo vzdialenosti iba 2,5-krát väčšej ako je vzdialenosť medzi Zemou a Mesiacom. Tento biely trpaslík je tak blízko pri čiernej diere, že jeho materiál je vyťahovaný smerom k disku hmoty okolo čiernej diery.

Hoci sa nezdá, že biely trpaslík je v takom nebezpečenstve, žeby spadol do čiernej diery, jeho osud stále zostáva nejasný. Vedci sa domnievajú, že táto hviezda môže strácať plyn desiatky miliónov rokov, pričom doposiaľ stratila väčšinu svojho materiálu. Ako sa však táto hviezda dostala tak blízko k čiernej diere? Jednou z možností je, že čierna diera narazila do červeného obra a plyn z vonkajších častí hviezdy bol katapultovaný mimo tento systém, čo dalo vznik binárnemu systému čiernej diery a bieleho trpaslíka, čo mohlo emitovať gravitačné vlny, pokiaľ čierna diera začala vyťahovať materiál z bieleho trpaslíka. Gravitačné vlny produkované týmto systémom mali však prílš nízku frekvenciu na to, aby mohli byť detekované našimi pozemnými zariadeniami, ktoré minulý rok potvrdili ich existenciu.

Vlad Tudor, spoluautor výskumu, uvažuje o alternatívnej teórii, ktorá hovorí o neutrónovej hviezde – avšak táto teória nedokáže vysvetliť všetky uskutočnené pozorovania. Takže súčasným najlepším vysvetlením je, že máme dočinenia s bielym trpaslíkom obiehajúcim extrémne blízko čiernej diery. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Bílý trpaslík, Černá díra, 47 Tucanae


13. vesmírný týden 2026

13. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 23. 3. do 29. 3. 2026. Měsíc bude v první čtvrti, projde kolem Jupiteru a na konci týdně zakryje hvězdu Regulus. Večer je už dobře vidět Venuše, Jupiter a Uran. Ráno je extrémně nízko Merkur. Aktivita Slunce byla lehce zvýšená, ale polární záři zatím zakryly mraky. Večer sledujeme zajímavou kometu MAPS, ráno rychle zjasňující R3 PanSTARRS. NASA nechala vyvézt raketu SLS a proběhnou přípravy na pokus o start mise Artemis II 1. dubna. Testuje se nová verze nosiče Super Heavy. K ISS vyrazil nákladní Progress MS-33 z opravené rampy na Bajkonuru. V noci na neděli se posouvá čas o hodinu napřed na letní (SELČ). Před dvaceti lety se začala psát historie nejúspěšnější kosmické firmy SpaceX.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Jupiter, přechod Io a jejího stínu

Titul Česká astrofotografie měsíce za únor 2026 obdržel snímek Karla Sandlera s názvem „Jupiter, přechod měsíce Io a jeho stínu“ Pohlédneme-li v současné době na noční oblohu, pravděpodobně nás zaujme jasný objekt, nacházející se nyní v souhvězdí Blíženců. Nejedná se o žádnou jasnou hvězdu.

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Bodeho galaxie

Messier 81 (M81, Bodeho galaxia) je výrazná špirálová galaxia v súhvezdí Veľká medvedica, vzdialená približne 12 miliónov svetelných rokov. Patrí medzi najväčšie galaxie skupiny M81 a je obľúbeným cieľom profesionálnych aj amatérskych astronómov. V jej jadre sa nachádza aktívna oblasť so supermasívnou čiernou dierou. M81 objavil Johann Elert Bode v roku 1774, neskôr ju do svojho katalógu zaradil aj Charles Messier. Galaxia je dobre pozorovateľná menšími ďalekohľadmi a najvhodnejšie obdobie na jej pozorovanie pripadá na jar. Jej špirálne ramená obsahujú medzihviezdny prach a oblasti tvorby nových hviezd. M81 gravitačne ovplyvňuje susedné galaxie M82 a NGC 3077, pričom ich vzájomné interakcie deformovali rozloženie plynu v celej skupine. Messier 82 (M82, Cigarová galaxia) je nepravidelná až silne narušená galaxia v tom istom súhvezdí, taktiež vzdialená asi 12 miliónov svetelných rokov. Je známa mimoriadne intenzívnou tvorbou hviezd, preto patrí medzi typické hviezdotvorné galaxie. Jej vysoká aktivita je dôsledkom gravitačného pôsobenia susednej galaxie M81, ktoré v minulosti vyvolalo mohutné hviezdotvorné epizódy. M82 je približne päťkrát žiarivejšia než naša Galaxia a jej centrálna oblasť svieti mimoriadne intenzívne. Objavená bola rovnako v roku 1774 Johannom Elertom Bodem. Neskôr sa ukázalo, že napriek svojmu pretiahnutému vzhľadu obsahuje aj špirálnu štruktúru, ktorú bolo možné odhaliť najmä v infračervenom žiarení. M82 je jednou z najzaujímavejších galaxií severnej oblohy a spolu s M81 tvorí veľmi známy a fotogenický pár. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 186x180sec. R, 164x180sec. G, 177x180sec. B, 508x120sec. L, 140x600sec Halpha, 140x120sec SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 2.1. až 16.3.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »